Je tu istý paradox. Aj napriek tomu, že oficiálny dôchodkový vek sa zvyšuje (a zrejme sa zvyšovať bude), rovnakým dielom narastá nezáujem o starších zamestnancov a v prípade, ak budú vo vyššom veku prepustení, ich situácia na trhu práce môže byť stále komplikovanejšia.
Pritom nie je pravda, že starší zamestnanci alebo starší záujemcovia o prácu predstavujú pre zamestnávateľa len samé nevýhody! A čo takto ich skúsenosť a iné kvality, ktoré pokročilejší vek prináša?
Predsa firmy, ktoré si cenia i starších zamestnancov a nechávajú im rovnocenné šance sa zhodli, že skúsenejší vek so sebou prináša z celkového hľadiska hneď niekoľko pozitív. Spomeňme napríklad lojalitu a stabilnosť, takisto zodpovednosť a áno, aj skromnosť a uvedomenie si reality. Navyše sú z celkového pohľadu zodpovednejší a nehrajú sa na frajerov, čo požadujú tisícové zisky pri minimálnej námahe. Majú už predsa niečo za sebou. Pre zamestnávateľa je určité pozitívum aj fakt, že tieto ročníky už majú staršie, väčšinou samostatné dospelé deti, ktorým sa už nemusia z hľadiska času a financií venovať tak, ako mladí rodičia.
Ale samozrejme aby sme boli objektívni, musíme zvážiť aj známe negatíva, ku ktorým sa radí predovšetkým slabšia alebo takmer žiadna znalosť cudzích jazykov a nových technológií. Neblahá situácia pre obe strany nastáva hlavne v prípade, pokiaľ je dotyčný prepustený po dlhých rokoch z firmy, kde celý čas vykonával tú istú alebo podobné funkcie a na získanie novších znalostí nebol čas. Takýto osud je smutný a žiaľ sa stáva bežným. Ohľad zrejme musíme brať aj na možné zdravotné problémy alebo náchylnosť k nim.
Nehľadiac na vyššie spomenuté výhody a nevýhody však neplatí mýtus, že vzdelávať by sa mali hlavne mladšie ročníky. Obzvlášť nie v dnešnej doey, kedy ani stáli a starší zamestnanci nemajú nič isté a prichádza vlna mladých, ambicióznych, technológie a jazykov znalých ľudí.